Tatry 15.6.
Pri prvej zastávke v Brezne po štyridsiatich kilometroch nás na námestí privítala muzika, pán starosta a miestni občania. Dojemná chvíľka - občania mesta Brezna vybrali na našu akciu 400 EUR. Prvý výstup nás čakal na Čertovici, 1233 m n. m. Tiahlo sa to deväť kilometrov, za každou zákrutou bola ďalšia a koniec akoby nikde. Prekvapenie pod sedlom - keď už sme boli všetci vcelku vyšťavení, nadýchol sa Martin Babjak, známa operná hviezda slovenských Národného divadla (mimochodom skvele ide) a za jazdy, v stúpaní, keď sme my sotva chytali dych, zaspieval celú áriu "O sole mio". Fakt. Toto bol zážitok! Všetci sme z posledných síl volali bravo. Takéto standing ovation zažil Martin Babjak asi prvýkrát (a že ich určite v kariére už počul).
Viac ako desaťkilometrový zjazd nám urobil radosť, rovnako ako ďalšie úseky krásnou krajinou od Kráľove Lehoty do Liptovského Hrádku. Pred nami Kriváň, ku ktorému sme sa blížili cez Podbanské. Vraj že sú tu krásne výhľady. Vraj že je okolo nádherná krajina. Asi áno, ale väčšina sledovala asfalt a nekonečné stúpanie na vrchol ku Štrbskému Plesu. Pelotón sa roztrhal, každý šliapal podľa svojich síl. V jednej skupine mali šťastie - jeden z nich pichol a tak všetci ochotne pomáhali a radili. Ale aby sme nenariekali - po osemnástich kilometroch sme konečne stáli nad plesom. Nádherný pohľad na jazero a na Tatry stál za tú námahu.
Odtiaľ ešte tridsať kilometrov do Tatranskej Kotliny - bola to nádhera, prakticky stále z kopca aj s krásnymi výhľadmi pod Tatry aj na vrcholky. V cieli sme sa zhodli: Slovensko je hornaté krásne. A naše akcie? Aby sme stihli všetky oficiality, musel Pepo Zimovčák jeden úsek absolvovať v aute, aby stihol program. Píšte si, že sa v aute trápil viac ako na Čertovici. Sedieť, netočiť nohami a pritom ísť je pre neho ako za trest. Krátko - v Starom Smokovci ho privítal primátor Vysokých Tatier, ktorý mu odovzdal šek na 300 eur - výsledok zbierky od miestnych darcov. Klobúk dole - ďakujeme.
Tešíme sa na zajtrajšok - veľhory sme si dnes definitívne odškrtli.

