Trenčín > Banská Bystrica 14.6.

Ráno sme sa prepravili autami z Piešťan do Trenčína, nejakých 45 kilometrov. Nie snáď preto, že by sme to neprešli, ale preto, že v Trenčíne bol naplánovaný štart a čakali tam na nás ďalší cyklisti. Zo známych dôvodov sme včera skončili v Piešťanoch, preto teda ten presun.

Konečne sme sa dočkali! Po päťdesiatich kilometroch ... ale nepredbiehajme, pekne po poriadku.

Pred novou Arénou Mariána Gáboríka sa k nám pridali aj hokejisti Marián Gáborík, Marcel Hossa, Richard Lintner a Ján Pardavý. Všetkých týchto nám pomohol pozvať dlhoročný reprezentant v cestnej cyklistike Jano Valach. Vyrazili sme krásnou zvlnenou krajinou, ktorá nás odmenila za včerajšiu rovinu. Po päťdesiatich kilometroch (už je to tu) sa otvorila obloha a dnešný dvadsaťpäť členný pelotón bol v okamihu na kosť. Náš prvý etapový dážď bol nielen výdatný, ale prišiel tak rýchlo, že si niektorí nestačili navliecť pláštenku. Každopádne to bolo spestrenie, tým skôr, že dážď netrval dlho. Teplota potom klesla z dvadsiatich piatich na pätnásť, čo ale v kopcoch nevadilo, však my sa zahriali. Čo trochu vadilo, bola premávka, takže sme čo chvíľu zastavili na čerpacej stanici, na odpočívadle či pri krajnici, aby sme pustili kolónu áut za sebou. Vďaka policajnému sprievodu to prebiehalo bez problémov a treba povedať, že vodiči sú ohľaduplní, vďaka. Pri zjazde do Banskej Bystrice sme sa dočkali aj prvého pádu, našťastie bez veľkých následkov, najmladší účastník si zaobstaral len mierny cestný lišaj na nohe a ruke a prišiel o prilbu, ktorá praskla. Poučenie pre všetkých, ktorý snáď ešte jazdia bez nej.

V Banskej Bystrici na moc peknom námestí nás privítal pán primátor a potom ubytovať a osprchovať sa. Večer sa na námestí mnohí vrátili, je tu rad kaviarní, cukrární a reštaurácií pod holým nebom a pod slnečníkmi. Nie všetci sa ale išli baviť. Výprava cyklistov vrátane Mira Bilíka, Pepu Zimovčáka, Ivana Vojteka, Martina Babjaka a profesora Pavla Pafka sa vydala do tunajšej Rooseveltovej fakultnej nemocnice, na oddelenie detskej onkológie s krabicou a dvoma vrecami sponzorských darov. To bolo prekvapenie! Ešte že tu bola sestrička, ktorá má službu, aby to bolo komu odovzdať. No a tým dnešok skončil.

Ideme spať, zajtra hor sa do Tatier!